Praha, 6. septembra 2021 - Avast (LSE:AVST), globálny líder v oblasti digitálneho zabezpečenia a ochrany súkromia, v novom medzinárodnom prieskume so spoločnosťou YouGov a Forsa zistil, že hoci 82 % Slovákov považuje internet vo svojom živote za dôležitý, nie každý ho vie používať. Nedostatok sebadôvery pri používaní moderných technológií je vyšší najmä medzi staršou generáciou, ktorá tak na internete trávi menej času a prichádza o príležitosti, ako zostať v kontakte s okolitým svetom.

Sebadôvera klesá s vekom

Mimo pracovných úloh trávi najviac času online veková skupina 18-24 rokov, kde 23 % používateľov trávi na internete cez tri hodiny denne, v porovnaní s iba 11 % vo vekovej kategórii 55-64 rokov a 17 % u ľudí starších ako 65 rokov. Výskum tak ukazuje koreláciu medzi časom stráveným online a sebadôverou pri používaní internetu a moderných technológií. Na Slovensku sa takmer tri štvrtiny opýtaných (73 %) považujú za digitálne zdatných, ale toto číslo sa s každou vekovou kategóriou znižuje. Zo staršej generácie si verí len 65 % (skupina 55-64 rokov) a 70 % ľudí (nad 65 rokov).

„Je dobre, že si toľko ľudí na internete verí,“ hovorí odborník na kyberbezpečnosť Martin Hron. „Avšak nemôžeme ignorovať rozdiely, ktoré vidíme naprieč rôznymi demografickými skupinami. Na staršie generácie nemôžeme pri výučbe digitálnej gramotnosti zabúdať a technologické firmy sa musia snažiť zraniteľnejších digitálnych občanov zapojiť. Zdieľanie vedomostí o online svete by sa malo stať bežnou súčasťou rodinných konverzácií. Náš prieskum ukazuje, že najväčšie zásluhy má najmä mladšia generácia. Práve tá pomáha svojim rodičom a starým rodičom vyznať sa v online svete.“

Globálne porovnanie používateľov internetu v 17 krajinách

Slovenskú babičky a dedkovia v porovnaní so svetom

Slovensko je pritom v porovnaní so zvyškom sveta v používaní internetu podpriemerné. Globálne štatistiky ukazujú, že v skupine 18-24 rokov trávia na internete cez 3 hodiny denne 57 % ľudí, v kategórii 55-64 rokov 19 % a u osôb starších ako 65 rokov ide o 22 %. Slováci si však oproti staršej generácii v zahraničí pri používaní moderných technológií tiež viac veria. U ľudí vo veku 55-64 rokov sa totiž v zahraničí za technologicky zdatných považuje len 70 % opýtaných, u vekovej kategórie nad 65 rokov je to potom 69 % používateľov.

Podľa prieskumov sa ľudia najviac stretávajú s pomerne jednoduchými úkonmi. Medzi najčastejšie spomínané problémy, ktoré ľudia starší ako 65 rokov na internete riešia je upravenie nastavení súkromia (100 %), riešenie problémových situácií, aktualizácie softvéru alebo vyskakovacie okná (67 %) a posielanie fotografií cez e-mail alebo chatovaciu aplikácie (67 %).

Medzigeneračná pomoc rastie

Väčšine tých, ktorí si na internete nevedia rady, vlastný nedostatok vedomostí vadí (54 %). Konkrétne 69 % opýtaných má pocit, že svoje okolie obťažujú, ak ho požiadajú o pomoc. Skutočnosť je však iná. Tí, ktorí pomáhajú svojim blízkym s technológiami, sa podľa svojich slov cítia naopak nápomocní, naplnení a pyšní.

Takmer tretina starších ľudí (31 %) priznáva, že by uvítala pomoc od mladších členov svojej rodiny. Prieskum ukazuje, že skutočne častejšie pomáha mladšia generácia tej staršej. Necelá polovica respondentov, ktorí niekomu pomohli s technológiami, pomohla svojim rodičom (48 %). Oproti tomu svojim deťom muselo asistovať iba 20 % opýtaných.

Oproti ostatným krajinám si však Slováci o svojich príbuzných na internete nerobia príliš veľké starosti. Kým v zahraničí v priemere 34 % respondentov vyslovilo obavy o svojich rodičov a 46 % o svojich prarodičov, Slováci sa o svojich rodičov obávajú iba v 18 % prípadov, o prarodičia potom v 30 %.

Starší Slováci sa na internete boja najmä o svoju bezpečnosť a súkromie (30 % má ľahké obavy, 22 % veľké), a tento strach sa mierne zvýšil s nástupom pandémie koronavírusu (31 % má ľahké obavy, 23 % veľké). Ich mladší príbuzní to vnímajú veľmi podobne. O online bezpečnosť a súkromie svojich rodičov a starých rodičov sa pred pandémiou obávalo 56 % opýtaných, teraz ide dokonca o 61 %.

Strach ľuďom bráni žiť pohodlne online

Z konkrétnych online hrozieb sa všetky vekové skupiny najviac obávajú krádeže identity (29 %), napadnutia vírusom (26 %) a krádeže hesla (26 %). Tieto obavy sa však líšia, pokiaľ ide o ich starších príbuzných. Na prvom mieste zostáva krádež identity (27 %), ale nasleduje strach, že sa ich rodičia nechajú nachytať podvodným e-mailom (26 %), alebo že sa stanú obeťou falošných webových stránok (23 %). 

Kvôli strachu sa ľudia vyhýbajú používaniu moderných technológií a online platforiem, ako sú internetové bankovníctvo alebo sociálne siete. Viac ako polovica opýtaných (57 %) sa kvôli obavám o vlastné bezpečie a súkromie niekedy rozhodla nerobiť niečo online, častejšie ženy (58 %) ako muži (55 %). Nejde však iba o seniorov, najčastejšie sa takto rozhodujú osoby vo veku 18-24 rokov (62 %).

Zo strachu:

• sa 34 % neregistrovali na stránke, ktorá po nich požadovala osobné údaje
• 32 % nepoužilo online platobné služby, ako napr. PayPal
• si 30 % nestiahlo súbory alebo online obsah
• 31 % nezdieľa veci na sociálnych sieťach
• 23 % prestalo používať službu, ktorej v minulosti unikla dáta 
  
  

Až 28 % ľudí má pocit, že nemajú dostatok vedomostí o tom, ako sa chrániť pred online hrozbami. Toto číslo je najvyššie najmä u generácie vo veku 45-54 rokov (31 %) a 55-64 rokov (36 %).

O to viac Slováci dbajú na ochranu. Viac ako tri štvrtiny respondentov používajú antivírus (80 %), 58 % používa softvér na automatické aktualizácie ovládačov a aplikácií a 57 % tiež bezpečný prehliadač. Z tých, ktorí antivírus nemajú, 6 % priznáva, že nevie, čo to je a 25 % ako si ho nainštalovať.

Metodika:

Prieskumu Avastu sa zúčastnilo 16 147 online používateľov zo 17 krajín z celého sveta, z toho 1022 respondentov zo Slovenska. Prieskum realizovala výskumná inštitúcia YouGov v Argentíne, Austrálii, Brazílii, Českej republike, Francúzsku, Indii, Japonsku, Mexiku, na Novom Zélande, v Rusku, na Slovensku, v Spojených štátoch, Španielsku a Veľkej Británii, a výskumná inštitúcia Forsa v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku v období od 15. júna 2021 do 27. júna 2021. V každej krajine sa prieskumu zúčastnilo viac ako 1000 respondentov, okrem Rakúska a Švajčiarska, kde Forsa vyspovedala vždy cez 500 respondentov. Globálne dáta z tohto prieskumu zahŕňajú dáta zo všetkých krajín, s výnimkou dát zobrazujúcich výsledky podľa vekových skupín a pohlavia, ktorá neobsahujú výsledky z nemecky hovoriacich krajín.